Cintorín je jednou z mála zachovaných pamiatok na kedysi početnú židovskú komunitu v Topoľčanoch, ktorá sa tu začala usádzať na sklonku 17. storočia, no ich skutočný prílev bol zaznamenaný až v polovici 18. storočia. Kvalitné kamenárske práce mnohých pomníkov predstavujú rôzne možnosti riešenia, poznačené módnym štýlom či finančnými možnosťami rodiny. Je jedinečný a má medzinárodný význam.

Niektoré náhrobníky majú výtvarné a historické hodnoty a dokumentujú typologický vývoj náhrobníkov od konca 18. storočia. Samotný cintorín je evidovaný ako národná kultúrna pamiatka č. NKP 10692. Nielen cintorín, ale aj 16 samotných náhrobníkov či pomníkov je zaradených medzi národné kultúrne pamiatky. Areál cintorína je uzatvorený, v jeho priestore sa už nepochováva. Naďalej však slúži ako pietne miesto a je navštevovaný pozostalými z celého sveta. Ľudia sem väčšinou prídu aby vzdali úctu svojim blízky, niektorí dokonca nechávajú obnoviť pamätníky do pôvodnej krásy. Návštevníci teda nemajú pocit, že sa na cintoríne už desiatky rokov nepochováva. Okrem tohto existoval v Topoľčanoch ešte jeden židovský cintorín, židovská ľudová škola a dve synagógy. Roky druhej svetovej vojny by bolo mesto prežilo bez väčšej ujmy, avšak na fašistický teror doplatilo židovské obyvateľstvo, ktoré bolo deportované do koncentračných táborov.