Kroj sa pôvodne líši podľa náboženstva (evanjelická a rímskokatolícka cirkev).  Ľudový odev sa v tomto prípade odlišoval hlavne farbou výšiviek a odlišným tvarom jednotlivých častí kroja, napr. čepca. Okrem konfesnej príslušnosti vplyv na charakter odevu mali aj ďalšie faktory. Napríklad slobodné dievčence nosili bielu kuchynku a nie čiernu, vlasy mali uviazané farebnou stužkou a  nenosili čepiec ako vydaté ženy. Aj krnčiansky ľudový odev prezrádza, že naši predkovia boli veľmi šikovní a  zruční. O tom okrem iného svedčia prekrásne výšivky na rukávcoch, kuchynke či čepci vyšívané farebnými lesklými niťami (bavlnkami). Ako pôvodný materiál pri zhotovovaní odevov prevládalo konopné plátno. Ľudový odev najdlhšie nosili staršie ženy a muži zvyčajne vo sviatok alebo žiaci v ňom vystupovali na obecných oslavách. Dodnes v evanjelickom ľudovom odeve vystupujú aj členovia Folklórnej skupiny Krnčianka, napriek tomu, že po I. svetovej vojne bol kroj postupne vytláčaný konfekciou. Dodnes v evanjelickom ľudovom odeve vystupujú aj členovia folklórnej skupiny Krnčanka. Kroj sa využíva dodnes aj napriek tomu, že po I. svetovej vojne bol vytláčaný konfekciou.