Kartami môže mimoriadne zamiešať účasť. Nízka nahráva politickým matadorom a stranám, ktoré držia dôchodcovia.

V sobotu 9. novembra si po štvrtý raz zvolíme zástupcov ôsmich slovenských žúp. O desiatkach krajských poslancov a ôsmich županoch budeme rozhodovať od siedmej ráno do desiatej večer.

Tento deň celkom určite rozhodne o poslancoch. Môže sa ale stať, že ani po volebnej sobote nebudú všetky kraje poznať svojich županov. Tam, kde ani jeden z kandidátov na predsedu nezíska absolútnu väčšinu odovzdaných hlasov, bude druhé kolo volieb. Uskutoční sa tradične dva týždne po prvom kole, teda v sobotu 23. novembra.

Župy ovplyvňujú život v mnohých smeroch

V ankete denníka SME 67 % z 5 506 hlasujúcich tvrdí, že voliť pôjde. Odborníci ale upozorňujú, že takáto účasť na voľbách je nereálna.

Voľby do vyšších územných celkov majú od svojho vzniku v roku 2001 slabučkú účasť. Pred štyrmi rokmi zaujali asi iba pätinu obyvateľov.

Župy pritom ročne hospodária až s 1,14 miliardou eur a majú významné kompetencie.

Od rozhodnutí župných politikov a úradníkov záleží, aké budú v regiónoch stredné školy, nemocnice, domovy dôchodcov, divadlá, galérie, múzeá či knižnice.

Rozhodujú aj o tom, koľko peňazí a kam pôjde na opravu ciest II. a III. triedy.

Kraje schvaľujú aj cestnú daň, grafikony a ceny v prímestskej autobusovej doprave, dotujú umelecké školy, poskytovateľov sociálnych služieb, kultúru a šport.

Vedenie župy môže ovplyvniť aj to, koľko peňazí z eurofondov bude do regiónu prúdiť.

Neznáme župy

Slabá účasť vo voľbách do orgánov krajov, hlboký nezáujem mladých o kandidovanie, málo ženských kandidátok aj poslanci, ktorých väčšina ľudí absolútne nepozná. To všetko dokazuje, že ľudia o vyšších územných celkov ani dvanásť rokov po ich vzniku veľa nevedia.

Zrejme aj to viedlo premiéra Roberta Fica k vyhláseniu, že ľudia sa so súčasnými župami nezžili. Podľa Fica by bolo treba otvoriť po voľbách diskusiu o počte krajov. Stačiť by mali aj tri – po jednom pre západné, stredné a východné Slovensko.

Do volieb ale štát nechce robiť s krajmi nič. Hneď po zvolení krajských predsedov a poslancov mieni Fico otvoriť diskusiu o budúcnosti vyšších územných celkov. Podľa neho územné celky už dnes mohli mať inú štruktúru, ak by sa diskusia o ich reorganizácii spustila hneď na začiatku vládnutia jeho jednofarebného kabinetu.

Nižňanský: Vláda sa snaží obmedziť demokraciu

Premiér novinárom povedal, že minimálny plán počíta s tromi územnými celkami, pretože to je cesta, ktorú akceptuje aj verejnosť. Zároveň dodal, že diskusia musí byť aj o zastúpení štátu v týchto orgánoch.

To ale kritizoval bývalý vládny splnomocnenec pre reformu verejnej správy a neskôr decentralizáciu Viktor Nižňanský. Podľa jeho vyjadrenia pre tlačovú agentúru SITA sa vláda týmto krokom snaží obmedziť demokraciu samospráv a posilniť svoj vplyv v jej orgánoch.

Už teraz podľa viacerých zdrojov prebiehajú diskusie o tom, ktoré dnešné kompetencie krajských samospráv by dokázali zvládnuť krajské mestá.

Menenie počtu krajov si vyžiada otvorenie Ústavy

Župan Milan Belica, ktorý je na čele Nitrianskeho samosprávneho kraja od vzniku súčasného modelu, čo rozdelil Slovensko na osem krajov, povedal, že diskusii o počte žúp a ich fungovaní sa nebráni. Očakáva ale, že to bude mimoriadne zložitá diskusia.

Belica zároveň upozornil, že meniť počet krajov by znamenalo zmeniť Ústavu, a na to by musel byť „obrovský konsenzus“ naprieč celým politickým spektrom.

„Sú na to rôzne názory, zoberte si len modely samosprávy v Európe, ktoré sú veľmi rôzne. Počkám si na tú diskusiu. Nikto ale nepovedal, že sa idú rušiť župy. Hľadá sa spôsob, ako v týchto ťažkých časoch nájsť nejaké modus vivendi, ktoré by vyhovovalo všetkým,“ povedal Belica.

Župan upozornil, že dnes je na Slovensku mnoho ľudí, ktorí o fungovaní vyšších územných celkov veľa nevie. Svedčí o tom aj nízky záujem o voľby do krajských samospráv.

Modelu ôsmich žúp sa zastal aj žilinský župan Juraj Blanár zo Smeru. Pre agentúru SITA povedal, že by sa skôr mala riešiť komunálna reforma, keďže množstvo malých obcí nedokáže prežiť.

„Viac ako 1170 obcí pod 500 obyvateľov a z toho takmer 370 pod 200 obyvateľov. To je alarmujúci stav.“

Neskôr ale Blanár zo Smeru pre SME povedal, že po jesenných voľbách je pripravený o troch krajoch diskutovať. „Je nevyhnutné pokúsiť sa hľadať možné rezervy všade tam, kde sú.“