Ročný prieskum rastu stanovuje priority pre hospodárske a rozpočtové politiky a reformy zamerané na podporu rastu a zamestnanosti v súlade s Paktom stability a cieľmi stratégie Európa 2020. Členské štáty na jeho základe Európskej komisii predkladajú dva dokumenty.

Prvým sú Národné programy reforiem, ktoré sa zameriavajú na makroekonomickú koordináciu, dlhodobé výhľady, prekážky a podporu pre rast, národné ciele, opatrenia a dôsledky. Druhým sú Programy stability (konvergenčné programy v prípade štátov bez eura), v ktorých štáty načrtnú výhľad pre fiškálny vývoj, vývoj ekonomiky a rozpočtové a hospodárske opatrenia.

Európska komisia na budúci rok stanovila päť hlavných prioritných oblastí –

• presadzovanie diferencovanej fiškálnej konsolidácie podporujúcej rast
• obnovenie poskytovania úverov pre hospodárstvo
• podpora rastu a konkurencieschopnosti v súčasnosti a v budúcnosti
• boj proti nezamestnanosti a sociálnym dôsledkom krízy
• modernizácia verejnej správy

Začal sa tak štvrtý európsky semester koordinácie hospodárskych politík. Najväčšou výzvou, ktorej európska ekonomika podľa Komisie čelí, je udržanie naštartovaného procesu obnovy. „Pre hospodárstvo EÚ je to zlomový okamih. Jej tvrdé úsilie sa začína vyplácať a rast sa pomaly vracia. Ročný prieskum rastu na rok 2014 poukazuje na oblasti, v ktorých sa musíme s väčšou odvahou popasovať s reformami potrebnými na zabezpečenie udržateľnej obnovy a tvorby pracovných miest,“ konštatoval predseda Európskej komisie José Manuel Barroso

Komisia v týchto dňoch tiež prvýkrát skúma návrhy budúcoročných rozpočtových plánov krajín eurozóny, predtým ako rozpočty schvália národnej parlamenty. Výsledkom bude prehľad fiškálnej pozície bloku s eurom. Svoje hodnotenia Komisia zverejní koncom týždňa 15. novembra.

Varovania pred nerovnováhami

Komisia tiež zverejnila svoju hodnotiacu správu, ktorá odhaľuje vonkajšie a vnútorné ekonomické nerovnováhy a nevyváženosť v konkurencieschopnosti. Poukazuje na to, že viacero členských štátov pokročilo v znižovaní deficitu bežného účtu a zvrátilo klesajúcu konkurencieschopnosť.

Vyplýva však z nej aj to, že treba urobiť viac pre riešenie vysokého dlhu a čistej medzinárodnej investičnej pozície najviac zadlžených ekonomík, zatiaľ čo v niektorých krajinách pretrváva výrazný prebytok bežného účtu, čo môže poukazovať na neefektívnu úroveň úspor a investícií, ako aj na potrebu posilniť domáci dopyt.

Hĺbkové preskúmanie hospodárskeho vývoja bolo odporučené v prípade 16 členských štátov. Nerovnováhy boli už v apríli minulého roka zistené v Španielsku a Slovinsku. Nové kolo hĺbkového preskúmania posúdi, či boli odstránené a nakoľko k tomu prispeli prijaté politiky.

Nerovnováhy boli zistené aj v prípade Francúzska, Talianska a Maďarska. Teraz bude Komisia skúmať, či nerovnováha pretrváva. Podobný postup bol zvolený aj v prípade Belgicka, Bulharska, Dánska, Malty, Holandska, Fínska, Švédska a Spojeného kráľovstva.

Medzi skúmanými štátmi sa ocitli aj Nemecko, Luxembursko a Chorvátsko. V prípade Nemecka ide najmä o otázku rekordného obchodného prebytku, ktorý vyvoláva obavy, že by mohol ohroziť krehké oživenie v eurozóne.