Vytvorenie bankovej únie
11.07.2013 08:35
Európska komisia dnes navrhla vytvorenie jednotného mechanizmu riešenia krízových situácií (SRM), ktorým by sa vytvorila banková únia. Mechanizmus by dopĺňal jednotný mechanizmus dohľadu (SSM), ktorý po svojom spustení koncom roka 2014 zabezpečí, že Európska centrálna banka (ECB) bude vykonávať priamy dohľad nad bankami v eurozóne a v ďalších členských štátoch, ktoré sa rozhodnú vstúpiť do bankovej únie. Jednotný mechanizmus riešenia krízových situácií by bez ohľadu na prísnejší dohľad zaručil, že ak by sa banka podliehajúca jednotnému mechanizmu dohľadu dostala do vážnych ťažkostí, riešenie jej krízovej situácie by bolo možné efektívne riadiť pri minimálnych nákladoch pre daňových poplatníkov a reálnu ekonomiku.
Predseda Komisie José Manuel Barroso vyhlásil: „Vďaka tomuto návrhu sme pripravení vytvoriť bankovú úniu – pomôže nám ozdraviť celé odvetvie, obnoviť dôveru a prekonať roztrieštenosť na finančných trhoch. Dohodli sme sa na spoločnom európskom systéme dohľadu pre banky v eurozóne a ostatných členských štátoch, ktoré majú záujem byť súčasťou bankovej únie. Dnešný návrh znamená vytvorenie silného a integrovaného jednotného systému, ktorý sa bude zaoberať upadajúcimi bankami. Nemôžeme síce eliminovať riziko zlyhania bánk v budúcnosti, ale jednotný mechanizmus riešenia krízových situácií a fond na riešenie krízových situácií by mali zabezpečiť, že v budúcnosti budú namiesto daňových poplatníkov EÚ znášať dôsledky strát samotné banky.“
Komisár pre vnútorný trh a služby Michel Barnier v tejto súvislosti uviedol: „Všetci sme boli svedkom toho, ako rýchlo sa môžu bankové krízy rozšíriť cez hranice a aký negatívny vplyv môžu mať na dôveru v eurozóne. Rovnako sme všetci boli svedkami toho, akú zložitú a mätúcu situáciu môže spôsobiť kolaps veľkej cezhraničnej banky: riešenie krízovej situácie banky Dexia nepredstavuje model, ktorý by sme mali nasledovať. Potrebujeme systém, ktorý bankám umožní riešiť ich krízovú situáciu rýchlo, efektívne a bez toho, aby vznikli pochybnosti týkajúce sa vplyvu na verejné finančné prostriedky. Problémy bánk je zároveň potrebné riešiť v súlade s pravidlami, ktoré vytvoria na trhu istotu. Toto je cieľom dnešného návrhu jednotného mechanizmu riešenia krízových situácií: zabezpečiť, aby dohľad a riešenie krízových situácií bolo zosúladené na centrálnej úrovni, aby sa na ňom podieľali všetky príslušné vnútroštátne subjekty a aby bolo podporené primeranými mechanizmami financovania. To bankám umožní účinne riadiť krízové situácie v rámci bankovej únie a prispeje k prerušeniu prepojenia medzi krízami štátneho dlhu a upadajúcimi bankami.“
Posilnený rámec dohľadu jednotného mechanizmu dohľadu, ako aj posilnené prudenciálne požiadavky zintenzívnia bezpečnosť bánk. Nikdy však nemôžeme úplne vylúčiť riziko, že sa banka dostane do vážnych problémov s likviditou alebo platobnou schopnosťou. Dohľad nad bankami a riešenie ich krízových situácií je potrebné zosúladiť a vykonávať na rovnakej centrálnej úrovni, a to s cieľom potlačiť neistotu, zabrániť hromadnému výberu vkladov a rozšíreniu škodlivého vplyvu bánk do ostatných častí eurozóny.
Navrhovaný jednotný mechanizmus riešenia krízových situácií sa bude v bankovej únii riadiť hmotnoprávnymi pravidlami pre ozdravenie bánk a riešenie ich krízových situácií, ktoré majú byť čoskoro schválené. Rada ministrov financií EÚ sa 27. júna dohodla na všeobecnom prístupe k týmto novým pravidlám a Výbor Európskeho parlamentu pre hospodárske a menové veci prijal svoju správu 20. mája. Rokovania medzi Radou a Európskym parlamentom sa začnú čoskoro a konečná dohoda o smernici o ozdravení a riešení krízových situácií bánk by mohla byť podpísaná na jeseň.
Jednotný mechanizmus riešenia krízových situácií by fungoval takto:
· Európska centrálna banka ako orgán dohľadu by poukázala na to, že banka v eurozóne alebo v členskom štáte, ktorý je súčasťou bankovej únie, sa nachádza vo vážnych finančných ťažkostiach a že je potrebné riešiť jej krízovú situáciu.
· Jednotná rada na riešenie krízových situácií tvorená zástupcami Európskej centrálnej banky, Európskej komisie a príslušných vnútroštátnych orgánov (z krajín, v ktorých má banka svoje hlavné sídlo, pobočky a/alebo dcérske spoločnosti) by pripravila riešenie krízovej situácie banky. Mala by rozsiahle právomoci pri analýze a vymedzení prístupu týkajúceho sa spôsobu, akým by sa mala riešiť krízová situácia banky: aké nástroje by sa mali použiť a ako by sa mal v tejto veci angažovať európsky fond na riešenie krízových situácií. Vnútroštátne orgány na riešenie krízových situácií by s radou v tomto smere úzko spolupracovali.
· Na základe odporúčania jednotnej rady na riešenie krízových situácií alebo z vlastnej iniciatívy by Komisia rozhodla, či a kedy sa má začať riešenie krízovej situácie danej banky a stanovila by rámec na použitie nástrojov tohto riešenia a fondu. Z právnych dôvodov nie je možné, aby mala rada posledné slovo.
· Pod dohľadom jednotnej rady na riešenie krízových situácií by boli vnútroštátne orgány na riešenie krízových situácií poverené vykonávať plán riešenia krízovej situácie.
· Jednotná rada na riešenie krízových situácií by dozerala na riešenie krízovej situácie.Kontrolovala by, ako vnútroštátne orgány na riešenie krízových situácií vykonávajú jej rozhodnutia na vnútroštátnej úrovni a v prípade, že takýto orgán nedodržiava jej rozhodnutie, mohla by posielať vykonávacie príkazy priamo do problémových bánk.
· Pod dohľadom jednotnej rady na riešenie krízových situácií by bol vytvorený jednotný fond na riešenie krízových situácií bánk. Jeho úlohou by bolo zabezpečiť dostupnosť strednodobej finančnej podpory počas obdobia reštrukturalizácie banky. Bol by financovaný príspevkami z bankového sektora, pričom by nahrádzal vnútroštátne fondy na riešenie krízových situácií z členských štátov eurozóny a z členských štátov bankovej únie, ako je to uvedené v návrhu smernice o ozdravení a riešení krízových situácií bánk.
Úloha Komisie by pozostávala len z rozhodnutia, ktoré sa týka spúšťacieho mechanizmu riešenia krízových situácií banky, a z rozhodnutia o rámci riešenia krízových situácií. Tým by sa zabezpečil súlad s jednotným trhom a s pravidlami EÚ o štátnej pomoci a zároveň by sa zaistila nezávislosť a zodpovednosť celého mechanizmu.
Vedúci predstavitelia EÚ si na zasadnutí Európskej rady 27. až 28. júna stanovili cieľ, že v súvislosti s týmto mechanizmom dospejú k dohode do konca roka 2013, aby ho mohli prijať ešte pred koncom súčasného volebného obdobia Parlamentu, ktoré končí v roku 2014. To znamená, že mechanizmus by sa mohol začať uplatňovať od januára 2015, spolu so smernicou o ozdravení a riešení krízových situácií bánk.
Pred tým, ako navrhované pravidlá nadobudnú účinnosť, by sa krízové situácie bánk naďalej riadili na základe vnútroštátnych režimov. Tieto režimy sú však nastavené tak, aby sa čoraz viac približovali k dohodnutým zásadám riešenia krízových situácií, najmä rozdelením bankových strát medzi akcionárov a veriteľov, a nie medzi daňových poplatníkov. Toto je možné na jednej strane dosiahnuť prostredníctvom revidovaných usmernení o štátnej pomoci pre banky, ktoré boli tiež prijaté dnes, na druhej strane prostredníctvom možnosti priamej rekapitalizácie bánk v rámci Európskeho mechanizmu pre stabilitu. Obidve možnosti vyžadujú primerané „rozdelenie zaťaženia“ zo strany súkromných investorov v banke, čo by bolo podmienkou štátnej podpory z vnútroštátnych zdrojov a z Európskeho mechanizmu pre stabilitu.
Súvislosti
Jednotný mechanizmus riešenia krízových situácií Komisia ohlásila vo svojom oznámení „Plán smerom k vytvoreniu bankovej únie“ (september 2012) a v oznámení „Koncepcia pre rozsiahlu a skutočnú hospodársku a menovú úniu“ (november 2012).
Európska rada v decembri 2012 uznala, že je potrebné vytvoriť jednotný mechanizmus riešenia krízových situácií, ktorý by v rámci bankovej únie dopĺňal jednotný mechanizmus dohľadu. V marci 2013 sa Rada pomocou viacerých krokov zaviazala dokončiť vytvorenie bankovej únie a potvrdila, že návrh Komisie týkajúci sa jednotného mechanizmu riešenia krízových situácií by sa mal preskúmať prioritne, aby ho bolo možné prijať ešte pred skončením súčasného volebného obdobia Parlamentu v roku 2014.
Pokiaľ ide o mechanizmy riešenia krízových situácií bánk, Európsky parlament neustále žiadal vyššiu mieru integrácie a v uznesení prijatom 13. júna 2013 vyzval Komisiu, aby čo najskôr prijala návrh na vytvorenie jednotného mechanizmu riešenia krízových situácií.
Predseda Komisie José Manuel Barroso vyhlásil: „Vďaka tomuto návrhu sme pripravení vytvoriť bankovú úniu – pomôže nám ozdraviť celé odvetvie, obnoviť dôveru a prekonať roztrieštenosť na finančných trhoch. Dohodli sme sa na spoločnom európskom systéme dohľadu pre banky v eurozóne a ostatných členských štátoch, ktoré majú záujem byť súčasťou bankovej únie. Dnešný návrh znamená vytvorenie silného a integrovaného jednotného systému, ktorý sa bude zaoberať upadajúcimi bankami. Nemôžeme síce eliminovať riziko zlyhania bánk v budúcnosti, ale jednotný mechanizmus riešenia krízových situácií a fond na riešenie krízových situácií by mali zabezpečiť, že v budúcnosti budú namiesto daňových poplatníkov EÚ znášať dôsledky strát samotné banky.“
Komisár pre vnútorný trh a služby Michel Barnier v tejto súvislosti uviedol: „Všetci sme boli svedkom toho, ako rýchlo sa môžu bankové krízy rozšíriť cez hranice a aký negatívny vplyv môžu mať na dôveru v eurozóne. Rovnako sme všetci boli svedkami toho, akú zložitú a mätúcu situáciu môže spôsobiť kolaps veľkej cezhraničnej banky: riešenie krízovej situácie banky Dexia nepredstavuje model, ktorý by sme mali nasledovať. Potrebujeme systém, ktorý bankám umožní riešiť ich krízovú situáciu rýchlo, efektívne a bez toho, aby vznikli pochybnosti týkajúce sa vplyvu na verejné finančné prostriedky. Problémy bánk je zároveň potrebné riešiť v súlade s pravidlami, ktoré vytvoria na trhu istotu. Toto je cieľom dnešného návrhu jednotného mechanizmu riešenia krízových situácií: zabezpečiť, aby dohľad a riešenie krízových situácií bolo zosúladené na centrálnej úrovni, aby sa na ňom podieľali všetky príslušné vnútroštátne subjekty a aby bolo podporené primeranými mechanizmami financovania. To bankám umožní účinne riadiť krízové situácie v rámci bankovej únie a prispeje k prerušeniu prepojenia medzi krízami štátneho dlhu a upadajúcimi bankami.“
Posilnený rámec dohľadu jednotného mechanizmu dohľadu, ako aj posilnené prudenciálne požiadavky zintenzívnia bezpečnosť bánk. Nikdy však nemôžeme úplne vylúčiť riziko, že sa banka dostane do vážnych problémov s likviditou alebo platobnou schopnosťou. Dohľad nad bankami a riešenie ich krízových situácií je potrebné zosúladiť a vykonávať na rovnakej centrálnej úrovni, a to s cieľom potlačiť neistotu, zabrániť hromadnému výberu vkladov a rozšíreniu škodlivého vplyvu bánk do ostatných častí eurozóny.
Navrhovaný jednotný mechanizmus riešenia krízových situácií sa bude v bankovej únii riadiť hmotnoprávnymi pravidlami pre ozdravenie bánk a riešenie ich krízových situácií, ktoré majú byť čoskoro schválené. Rada ministrov financií EÚ sa 27. júna dohodla na všeobecnom prístupe k týmto novým pravidlám a Výbor Európskeho parlamentu pre hospodárske a menové veci prijal svoju správu 20. mája. Rokovania medzi Radou a Európskym parlamentom sa začnú čoskoro a konečná dohoda o smernici o ozdravení a riešení krízových situácií bánk by mohla byť podpísaná na jeseň.
Jednotný mechanizmus riešenia krízových situácií by fungoval takto:
· Európska centrálna banka ako orgán dohľadu by poukázala na to, že banka v eurozóne alebo v členskom štáte, ktorý je súčasťou bankovej únie, sa nachádza vo vážnych finančných ťažkostiach a že je potrebné riešiť jej krízovú situáciu.
· Jednotná rada na riešenie krízových situácií tvorená zástupcami Európskej centrálnej banky, Európskej komisie a príslušných vnútroštátnych orgánov (z krajín, v ktorých má banka svoje hlavné sídlo, pobočky a/alebo dcérske spoločnosti) by pripravila riešenie krízovej situácie banky. Mala by rozsiahle právomoci pri analýze a vymedzení prístupu týkajúceho sa spôsobu, akým by sa mala riešiť krízová situácia banky: aké nástroje by sa mali použiť a ako by sa mal v tejto veci angažovať európsky fond na riešenie krízových situácií. Vnútroštátne orgány na riešenie krízových situácií by s radou v tomto smere úzko spolupracovali.
· Na základe odporúčania jednotnej rady na riešenie krízových situácií alebo z vlastnej iniciatívy by Komisia rozhodla, či a kedy sa má začať riešenie krízovej situácie danej banky a stanovila by rámec na použitie nástrojov tohto riešenia a fondu. Z právnych dôvodov nie je možné, aby mala rada posledné slovo.
· Pod dohľadom jednotnej rady na riešenie krízových situácií by boli vnútroštátne orgány na riešenie krízových situácií poverené vykonávať plán riešenia krízovej situácie.
· Jednotná rada na riešenie krízových situácií by dozerala na riešenie krízovej situácie.Kontrolovala by, ako vnútroštátne orgány na riešenie krízových situácií vykonávajú jej rozhodnutia na vnútroštátnej úrovni a v prípade, že takýto orgán nedodržiava jej rozhodnutie, mohla by posielať vykonávacie príkazy priamo do problémových bánk.
· Pod dohľadom jednotnej rady na riešenie krízových situácií by bol vytvorený jednotný fond na riešenie krízových situácií bánk. Jeho úlohou by bolo zabezpečiť dostupnosť strednodobej finančnej podpory počas obdobia reštrukturalizácie banky. Bol by financovaný príspevkami z bankového sektora, pričom by nahrádzal vnútroštátne fondy na riešenie krízových situácií z členských štátov eurozóny a z členských štátov bankovej únie, ako je to uvedené v návrhu smernice o ozdravení a riešení krízových situácií bánk.
Úloha Komisie by pozostávala len z rozhodnutia, ktoré sa týka spúšťacieho mechanizmu riešenia krízových situácií banky, a z rozhodnutia o rámci riešenia krízových situácií. Tým by sa zabezpečil súlad s jednotným trhom a s pravidlami EÚ o štátnej pomoci a zároveň by sa zaistila nezávislosť a zodpovednosť celého mechanizmu.
Vedúci predstavitelia EÚ si na zasadnutí Európskej rady 27. až 28. júna stanovili cieľ, že v súvislosti s týmto mechanizmom dospejú k dohode do konca roka 2013, aby ho mohli prijať ešte pred koncom súčasného volebného obdobia Parlamentu, ktoré končí v roku 2014. To znamená, že mechanizmus by sa mohol začať uplatňovať od januára 2015, spolu so smernicou o ozdravení a riešení krízových situácií bánk.
Pred tým, ako navrhované pravidlá nadobudnú účinnosť, by sa krízové situácie bánk naďalej riadili na základe vnútroštátnych režimov. Tieto režimy sú však nastavené tak, aby sa čoraz viac približovali k dohodnutým zásadám riešenia krízových situácií, najmä rozdelením bankových strát medzi akcionárov a veriteľov, a nie medzi daňových poplatníkov. Toto je možné na jednej strane dosiahnuť prostredníctvom revidovaných usmernení o štátnej pomoci pre banky, ktoré boli tiež prijaté dnes, na druhej strane prostredníctvom možnosti priamej rekapitalizácie bánk v rámci Európskeho mechanizmu pre stabilitu. Obidve možnosti vyžadujú primerané „rozdelenie zaťaženia“ zo strany súkromných investorov v banke, čo by bolo podmienkou štátnej podpory z vnútroštátnych zdrojov a z Európskeho mechanizmu pre stabilitu.
Súvislosti
Jednotný mechanizmus riešenia krízových situácií Komisia ohlásila vo svojom oznámení „Plán smerom k vytvoreniu bankovej únie“ (september 2012) a v oznámení „Koncepcia pre rozsiahlu a skutočnú hospodársku a menovú úniu“ (november 2012).
Európska rada v decembri 2012 uznala, že je potrebné vytvoriť jednotný mechanizmus riešenia krízových situácií, ktorý by v rámci bankovej únie dopĺňal jednotný mechanizmus dohľadu. V marci 2013 sa Rada pomocou viacerých krokov zaviazala dokončiť vytvorenie bankovej únie a potvrdila, že návrh Komisie týkajúci sa jednotného mechanizmu riešenia krízových situácií by sa mal preskúmať prioritne, aby ho bolo možné prijať ešte pred skončením súčasného volebného obdobia Parlamentu v roku 2014.
Pokiaľ ide o mechanizmy riešenia krízových situácií bánk, Európsky parlament neustále žiadal vyššiu mieru integrácie a v uznesení prijatom 13. júna 2013 vyzval Komisiu, aby čo najskôr prijala návrh na vytvorenie jednotného mechanizmu riešenia krízových situácií.
Zdroj: Európska komisia
