Desiatky obcí oslavujú spoločné výročie vďaka druhej Zoborskej listine z roku 1113, v ktorej je zaznamenaný najstarší historický zápis ich názvov. Na stretnutí s premiérom Robertom Ficom a predsedom Nitrianskeho samosprávneho kraja (NSK) Milanom Belicom si 36 starostov a primátorov prevzalo pamätný list s vyobrazením druhej Zoborskej listiny z roku 1113 a pozlátenú pamätnú mincu, ktorú obciam venovalo Nitrianske biskupstvo.

„Druhú Zoborskú listinu z roku 1113 považujem za unikát a ako predseda vlády SR aj za nevyčerpateľnú batériu silnej pozitívnej energie a dobíjačku slovenského sebavedomia, ktorá má schopnosť obnovovať sa. Pôsobí motivujúco aj po 900 rokoch od svojho vzniku,“ skonštatoval premiér Fico.

Viac ako 150 obcí

„Žijeme v kraji, ktorý má slávnu minulosť a stáročné historické a kultúrne tradície. Mnohé dejinné udalosti a činy, ktoré sa odohrali na území nášho kraja, zohrali významnú úlohu nielen na území celého Slovenska, ale aj celej strednej Európy,“ pripomenul predseda NSK Belica. Pergamen uvádza názvy vyše 150 slovenských obcí od Dunaja cez Trenčín až po Turiec, z ktorých niektoré už zanikli a nie je možné ich ani lokálne určiť.

Najstaršia listina

Prvá Zoborská listina z roku 1111 je najstaršou na Slovensku vydanou listinou. Listina je súdnym rozsudkom o mýte ako príjme zoborského kláštora. V spore išlo o právo benediktínskeho opátstva sv. Hipolyta z vrchu Zobor na tretinu výnosov zo všetkých mýtnych poplatkov v Nitre, Trenčíne a pozdĺž celého Váhu, ktorými opátstvo obdaroval kráľ sv. Štefan I. Na pergamene s rozmermi 55,5×32,7 cen­timetra kaligrafickým písmom napísaná listina má necelých 21 riadkov a zachovala sa v dobrom stave.

Má aj pokračovanie

Pokračovaním udalosti opisovanej v prvej Zoborskej listine je dokument z roku 1113. Pergamen s pôvodnými rozmermi 43×62 centimetrov má 51 riadkov. Touto druhou Zoborskou listinou z roku 1113 kráľ Koloman potvrdil staré pozemkové vlastníctvo zoborských benediktínov na území západného a stredného Slovenska. Listina obsahuje súpis niekoľkých desiatok majetkov zoborského opátstva roztrúsených po rozsiahlom území Slovenska.

Práve táto ich rozptýlenosť na rozsiahlom území spôsobila dvojročný časový odstup od vydania prvej Zoborskej listiny. Tak dlho trvalo, kým príslušná komisia obišla a overila všetky majetky zoborského benediktínskeho opátstva. Druhá Zoborská listina sa zachovala značne poškodená, v jej spodnej tretine chýba takmer celý ľavý okraj.

Autor je neznámy

Zostavovateľ obidvoch Zoborských listín zostáva neznámy. Podľa názoru historikov by ním mohol byť zoborský opát Gottfried. Z osnovania listiny je totiž zrejmé, že ich zostavovateľ musel byť na svoje časy veľmi vzdelaným človekom. Originál Zoborskej listiny je v súčasnosti uložený v depozite Nitrianskeho biskupstva. Kópiu vystavuje Diecézne múzeum na Nitrianskom hrade.

Zdroj: TASR