Slovensko financuje eurofondami 80 % verejných investícií
Slovensko vďaka investíciám spolufinancovaným z eurofondov ročne dosahuje o 1,6 % vyšší ekonomický rast, ako by malo bez nich. Na dnešnom brífingu v Bratislave to konštatovali zástupcovia Európskej komisie (EK). Vo využívaní prostriedkov Európskej únie (EÚ) je podľa nich na špičke v porovnaní s inými členskými krajinami, v tom zmysle, že nimi financuje vyše 80 % všetkých verejných investícií.
„Pri ďalších investíciách do základnej dopravnej či environmentálnej infraštruktúry alebo do podpory podnikania vidíme v strednodobom a dlhodobom horizonte dokonca ešte vyšší pozitívny vplyv. Do roku 2022 by mohol byť ročný nárast HDP na Slovensku vďaka týmto investíciám až 3,5 %,“ vyčíslil vedúci oddelenia Generálneho riaditeľstva EK pre regionálnu a mestskú politiku pre Slovensko Christopher Todd.
Predstavitelia Európskej komisie však poukázali na veľké regionálne rozdiely medzi Bratislavským krajom a zvyškom Slovenska. Hrubý domáci produkt (HDP) na jedného obyvateľa v okolí hlavného mesta je podľa nich vysoko nad priemerom EÚ, v roku 2011 to bolo až 186 %. Ostatné regióny SR sú pod úrovňou 75 % európskeho priemeru.
„Bratislavský kraj je v porovnaní s inými regiónmi Slovenska ostrovom bohatstva. Dôvodmi sú zrejme blízkosť k západným trhom, dostupnosť Bratislavy, dobré dopravné linky. Znamená to, že je potrebné investovať viac do ďalších regiónov, aby sa vyrovnali tie obrovské rozdiely,“ zhodnotil Wolfgang Streitenberger z generálneho riaditeľstva EK.
Vedúci Zastúpenia EK na Slovensku Dušan Chrenek zdôraznil, že európska podpora Slovensku pomáha zvyšovať hospodársky rast a vytvárať nové pracovné miesta. Mozaiku projektov spolufinancovaných z eurofondov označil za pestrú. „Či už sú to nové cesty, vlakové súpravy, vodovody, zmodernizované školy a nemocnice, vedecké projekty, alebo investície do podnikov a zamestnanosti mladých,“ vymenoval.
V novom programovom období 2014 až 2020 je na projekty vyčlenených takmer 14 miliárd eur z eurofondov. Na jedného Slováka to podľa Chreneka vychádza v priemere približne 2500 eur. Najväčšia podpora bude smerovať do dopravy, výskumu a inovácií, malých a stredných podnikov, energetiky či obnoviteľných zdrojov. Cieľom je tiež pokryť celé územie SR širokopásmovým internetom.
Zdroj: EurActiv.sk/TASR