Návrhy na zlepšenie stavu slovenských lokalít a podpora cestovného ruchu na miestach, ktoré sú na Zozname svetového prírodného a kultúrneho dedičstva UNESCO. Tieto témy boli hlavným bodom rokovania štátneho tajomníka ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Františka Palka s generálnou riaditeľkou Organizácie spojených národov pre vzdelávanie, vedu a kultúru (UNESCO) Irinou Bokovou ako aj riaditeľkou Centra svetového dedičstva UNESCO Mechtild Rosslerovou.

„Pamiatky UNESCO a ich správne využitie v oblasti cestovného ruchu majú pozitívny dopad na sociálny a ekonomický rozvoj regiónu, ako aj na zvýšenie predpokladaného počtu turistov. Vzácne slovenské kultúrne a prírodné lokality si zaslúžia väčšiu propagáciu,“ povedal F. Palko. Okrem organizovania marketingových kampaní na národnej aj medzinárodnej úrovni chce ministerstvo dopravy v spolupráci s rezortmi kultúry, životného prostredia či školstva, za aktívnej spoluúčasti Slovenskej komisie pre UNESCO a ďalších subjektov podnikateľskej a odbornej verejnosti, prispieť k zvýšeniu benefitov pre miestnych obyvateľov. Príspevkom k uvedenému bude aj vydanie viacjazyčnej publikácie pod názvom “SLOVENSKO V ZOZNAMOCH UNESCO“.

Ďalšie spôsoby propagácie vidí F. Palko napríklad v budovaní a údržbe turistických chodníkov, cyklotrás, rozhľadní alebo vybudovaní siete informačných panelov. Aj generálna riaditeľka UNESCO I. Boková považuje regionálne spoločenstvá a podnikateľskú verejnosť, za mimoriadne dôležité články ďalšieho rozvoja a využívania národného kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO.

Ďalšou témou rokovaní bola unikátna prírodná pamiatka Slovenska, Karpatské bukové pralesy. Tie sú na zozname chránených území Svetového dedičstva UNESCO od r. 2007, spolu s ukrajinskou časťou vzácnych lesov, neskôr rozšírená o pôvodné bukové lesy Nemecka. Ich unikátny svetový charakter potvrdzuje aj fakt, že sa k rozšíreniu uvedenej nominácie momentálne hlási ďalších 9 krajín, ktoré si od toho sľubujú výrazný nárast turistov do uvedených lokalít. Problémom Slovenska je, že sa nedarí využívať v miestnych podmienkach všetky prístupné prostriedky na podchytenie záujmu sveta o tak unikátnu pamiatku, čo by sa dalo napraviť  koordináciou cieľov s Nemeckom. Riaditeľka Centra svetového dedičstva Mechtild Rossler, s ktorou štátny tajomník podrobne diskutoval o možnosti využitia kapacít UNESCO v podmienkach SR, navrhla a prisľúbila iniciovať koordináciu postupov s využitím nemeckých skúseností.

Do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO môže byť zapísané autentické výnimočné dielo univerzálnej hodnoty, jedinečné svojím historickým pôvodom, stavebnou technológiou, mestského alebo krajinného charakteru, ktoré reprezentuje kultúrnu tradíciu či spolupôsobenie človeka a prírody.  Slovensko je zmluvnou stranou Dohovoru o ochrane svetového kultúrneho a prírodného dedičstva (1972) od roku 1993 a do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO doposiaľ zapísalo sedem slovenských pamiatok – 5 kultúrnych a 2 prírodné lokality.