Vyše 500 odborníkov, politikov, zástupcov medzinárodných organizácií, univerzít, biznis sektora, občianskej spoločnosti a investorov z 32 krajín sveta sa počas dvoch dní (6.-7.9.) zišlo v Bratislave, aby diskutovali o udržateľnej obehovej ekonomike. Medzinárodnú konferenciu „Prechod na zelené hospodárstvo – Transition to the Green Economy (T2gE)“ zorganizovalo Ministerstvo životného prostredia (MŽP) SR v rámci slovenského predsedníctva v Rade EÚ.

Keďže Slovensko chce byť lídrom v strednej Európe v prechode na zelené hospodárstvo, MŽP bude v podobných fórach pokračovať aj v budúcnosti. Týmto nultým ročníkom plánuje založiť tzv. „Bratislavský proces pre zelenú ekonomiku - Bratislava Green Economy Process“, ktorý vytvorí stabilnú platformu na výmenu najlepších skúseností, riešení a zhodnotenie pokroku smerom k obnoviteľnému hospodárstvu.

O možnosti a prípadnom záujme na vznik takéhoto fóra bude minister životného prostredia SR László Sólymos hovoriť v Paríži so svojimi kolegami z OECD a počas Rady s ministrami životného prostredia a klímy krajín EÚ. „Diskusie počas predchádzajúcich dvoch dní znovu potvrdili, že v Európe máme vybudovaný robustný systém na monitoring čiastkových politík, ktoré prispievajú k prechodu na zelenú ekonomiku. Či už je to štatistický, reportingový alebo monitorovací systém stavu životného prostredia alebo správy o pokroku v obehovej ekonomike. Čo nám pravdepodobne chýba, je pravidelná možnosť neformálne hovoriť o výsledkoch, ktoré by pomohli hodnotiť pokrok na ceste k zelenej ekonomike a o potrebných ďalších krokoch,“ priblížil šéf slovenského envirorezortu László Sólymos. Ako poznamenal, názory na spôsob a rýchlosť tohto procesu sa síce líšia, avšak všetci si sú vedomí dôležitosti jeho zavedenia do každodennej praxe na individuálnej aj globálnej úrovni. „Som rád, že táto konferencia dokázala, že nikomu z nás nechýba ochota k takejto spolupráci,“ dodal minister.

Zelená ekonomika je v podstate také fungovanie hospodárstva, ktoré zabezpečuje ekonomický rast a rozvoj spoločnosti pri čo najefektívnejšom využívaní prírodných energetických a materiálnych zdrojov. Ide o relatívne nový koncept, pretože kým v minulosti sa dôraz kládol na čo najväčšiu spotrebu, v posledných rokoch sa do pozornosti dostáva čo najracionálnejšia výroba. Mnohí rečníci v tejto súvislosti upozornili na vyčerpateľnosť celosvetových prírodných zdrojov, pričom plytvanie nimi ohrozuje celkovú udržateľnosť systému.

Politické odporúčania, ktoré vzišli z bratislavskej konferencie, budú slúžiť pre ďalšie diskusie na vyššej politickej úrovni. Slovenské predsedníctvo ich predstaví na stretnutí ministrov životného prostredia krajín OECD v Paríži a na zasadnutí Rady ministrov životného prostredia.

Na vlajkovom podujatí MŽP vystúpili aj podpredseda Európskej komisie pre Energetickú úniu Maroš Šefčovič, eurokomisár pre životné prostredie, námorné záležitosti a rybolov Karmenu Vella, nórsky minister pre zmenu klímy a životné prostredie Vidar Helgesen, výkonný riaditeľ Európskej environmentálnej agentúry Hans Bruyninckx či zástupca generálneho tajomníka OECD Rintaro Tamaki.

Účastníci konferencie napríklad hovorili o potrebe vypracovania plánu prechodu na zelené hospodárstvo na európskej, ale aj národnej úrovni. Vyzvali na zmenu legislatívy a daňového systému, ktoré by vytvorili lepšie podmienky pre zelenú ekonomiku. Ďalej sa hovorilo o zvýšení recyklácie odpadov, ktoré by sa znovu dostali do obehu, väčšej podpore malých, stredných podnikateľov, ale aj veľkých firiem tak, aby sa snažili o väčšiu materiálovú efektívnosť. Za kľúčové a nevyhnutné však označili financovanie, pričom hybnou silou v tejto oblasti by podľa nich mohol byť súkromný sektor. Viac investovať treba aj do inovácií, vedy a výskumu.

Európska komisia vlani v decembri prijala nový balík o obehovom hospodárstve, pričom z programu EÚ Horizont 2020 je na vedu a výskum určených 650 miliónov eur. Ďalších 5,5 miliárd eur je zo štrukturálnych fondov určených na odpadové hospodárstvo, ako aj obehové hospodárstvo na vnútroštátnej úrovni.

Odbor komunikácie MŽP SR