Slovensko bude v rokoch 2014 – 2020 čerpať eurofondy cez 7 operačných programov
19.06.2013 11:31
Návrh Partnerskej dohody s Európskou úniou na roky 2014 – 2020 musíme predložiť do 30. júna 2013, aby sme už od začiatku roku 2014 mohli čerpať finančné prostriedky z fondov EÚ. Situáciu môže skomplikovať rozhodovanie v Európskom parlamente, ktorý zatiaľ neschválil rozpočet Európskej únie na nasledujúce roky.
Vláda bola pri vyjednávaní s Európskou komisiou mimoriadne úspešná. „Slovensko v rokoch 2014 – 2020 získa z eurofondov takmer 13,5 miliardy eur, ktoré bude môcť použiť v rôznych oblastiach života. Je to o 2 miliardy viac ako v predchádzajúcom programovacom období,“ pripomenul po rokovaní Rady vlády SR pre Partnerskú dohodu predseda vlády SR Robert Fico. Na Slovensku už preto finišuje príprava návrhu Partnerskej dohody s EÚ, v ktorej bude určený počet operačných programov, prioritné ciele aj objem peňazí pre jednotlivé oblasti. V nastávajúcom programovacom období by Slovensko malo mať len sedem operačných programov. „Je to prvýkrát, kedy sa medzi sebou o operačných programoch nedohadujú politické strany, ale dialóg vedieme so sociálnymi partnermi, ktorí sú všetci v Rade zastúpení. Verím, že záver bude akceptovateľný pre všetkých jej členov aj pre Európsku úniu,“ uviedol Robert Fico.
„Druhá stránka mince je, že všetky členské štáty, ktoré partnerskú dohodu pripravujú, porciujú medveďa, ktorý stále behá po lese, v tomto prípade po Európskom parlamente,“ podotkol premiér. Európsky parlament totiž stále neschválil návrh rozpočtu Európskej únie na roky 2014 – 2020. Vláda preto vyzvala slovenských zástupcov v Európskom parlamente, aby pracovali na čo najrýchlejšom schválení rozpočtu. V opačnom prípade hrozí Európskej únii od 1. januára 2014 rozpočtové provizórium a Slovensko by tak mohlo prísť až o dve miliardy eur, ktoré by za iných okolností mohlo v rokoch 2014 – 2020 čerpať. „Rozpočtové provizórium by bolo v krízovej situácii, v ktorej sa EÚ nachádza, veľmi nešťastné riešenie,“ skonštatovala zástupkyňa SR v Európskom parlamente Monika Flašíková – Beňová.
Slovensko však zatiaľ nevyčerpalo ani peniaze určené na roky 2007 – 2013. „Do konca roku 2013 musíme vyčerpať ešte 350 miliónov eur. Stojíme pred rizikom, že to nemusíme administratívne zvládnuť a mohli by sme o tieto peniaze prísť,“ varoval Robert Fico. Vláda urobila všetky potrebné kroky, aby tejto situácii predišla. Na základe záverov jarného zasadnutia Európskej rady v Bruseli získalo Slovensko a Rumunsko možnosť rokovať o výnimke, ktorá by nám umožnila predĺžiť čerpanie eurofondov o rok. „Vtedy žiadna iná krajina nemala záujem sa pridať,“ objasnil premiér. Dnes sa situácia zmenila a o rovnakú výnimku žiada už 7 krajín. „Vstup ďalších krajín do vyjednávaní môže znamenať koniec nádejí pre všetkých,“ vyhlásil Robert Fico. Na summite V4 vo Varšave preto navrhol, aby do záverov po najbližšom rokovaní Európskej rady boli po dohode s krajinami V4 zahrnuté ustanovenia o väčšej flexibilite pri čerpaní eurofondov. „Niekedy nie je treba viac peňazí, stačí viac pružnosti, viac možností, ako s eurofondmi narábať,“ ozrejmil. Robert Fico sa však obáva, že vstup iných krajín môže mimoriadne skomplikovať situáciu a bude veľmi záležať na tom, či Európska komisia zotrvá na svojom postoji, teda že výnimka bola určená len pre Slovensko a Rumunsko.
Vláda bola pri vyjednávaní s Európskou komisiou mimoriadne úspešná. „Slovensko v rokoch 2014 – 2020 získa z eurofondov takmer 13,5 miliardy eur, ktoré bude môcť použiť v rôznych oblastiach života. Je to o 2 miliardy viac ako v predchádzajúcom programovacom období,“ pripomenul po rokovaní Rady vlády SR pre Partnerskú dohodu predseda vlády SR Robert Fico. Na Slovensku už preto finišuje príprava návrhu Partnerskej dohody s EÚ, v ktorej bude určený počet operačných programov, prioritné ciele aj objem peňazí pre jednotlivé oblasti. V nastávajúcom programovacom období by Slovensko malo mať len sedem operačných programov. „Je to prvýkrát, kedy sa medzi sebou o operačných programoch nedohadujú politické strany, ale dialóg vedieme so sociálnymi partnermi, ktorí sú všetci v Rade zastúpení. Verím, že záver bude akceptovateľný pre všetkých jej členov aj pre Európsku úniu,“ uviedol Robert Fico.
„Druhá stránka mince je, že všetky členské štáty, ktoré partnerskú dohodu pripravujú, porciujú medveďa, ktorý stále behá po lese, v tomto prípade po Európskom parlamente,“ podotkol premiér. Európsky parlament totiž stále neschválil návrh rozpočtu Európskej únie na roky 2014 – 2020. Vláda preto vyzvala slovenských zástupcov v Európskom parlamente, aby pracovali na čo najrýchlejšom schválení rozpočtu. V opačnom prípade hrozí Európskej únii od 1. januára 2014 rozpočtové provizórium a Slovensko by tak mohlo prísť až o dve miliardy eur, ktoré by za iných okolností mohlo v rokoch 2014 – 2020 čerpať. „Rozpočtové provizórium by bolo v krízovej situácii, v ktorej sa EÚ nachádza, veľmi nešťastné riešenie,“ skonštatovala zástupkyňa SR v Európskom parlamente Monika Flašíková – Beňová.
Slovensko však zatiaľ nevyčerpalo ani peniaze určené na roky 2007 – 2013. „Do konca roku 2013 musíme vyčerpať ešte 350 miliónov eur. Stojíme pred rizikom, že to nemusíme administratívne zvládnuť a mohli by sme o tieto peniaze prísť,“ varoval Robert Fico. Vláda urobila všetky potrebné kroky, aby tejto situácii predišla. Na základe záverov jarného zasadnutia Európskej rady v Bruseli získalo Slovensko a Rumunsko možnosť rokovať o výnimke, ktorá by nám umožnila predĺžiť čerpanie eurofondov o rok. „Vtedy žiadna iná krajina nemala záujem sa pridať,“ objasnil premiér. Dnes sa situácia zmenila a o rovnakú výnimku žiada už 7 krajín. „Vstup ďalších krajín do vyjednávaní môže znamenať koniec nádejí pre všetkých,“ vyhlásil Robert Fico. Na summite V4 vo Varšave preto navrhol, aby do záverov po najbližšom rokovaní Európskej rady boli po dohode s krajinami V4 zahrnuté ustanovenia o väčšej flexibilite pri čerpaní eurofondov. „Niekedy nie je treba viac peňazí, stačí viac pružnosti, viac možností, ako s eurofondmi narábať,“ ozrejmil. Robert Fico sa však obáva, že vstup iných krajín môže mimoriadne skomplikovať situáciu a bude veľmi záležať na tom, či Európska komisia zotrvá na svojom postoji, teda že výnimka bola určená len pre Slovensko a Rumunsko.
Brífing po rokovaní Rady vlády pre Partnerskú dohodu dňa 18.6.2013
