Po roku 2020 by podpora regiónov z eurofondov mala vyzerať ako kombinácia grantov, návratnej pomoci a financovania z viacerých zdrojov. Vzdelávanie a odborná príprava, výskum, vývoj a inovácie, doprava a malé a stredné podniky sú hlavnými oblasťami, kam by mala smerovať. Zhodli sa na tom respondenti v dotazníku o eurofondoch po roku 2020.

 Podpredseda vlády Peter Pellegrini dlhodobo vyvíja aktivity, aby aj po roku 2020 mohlo Slovensko čerpať eurofondy. Jednou z týchto aktivít bolo aj vytvorenie pracovnej skupiny „Partnerstvo pre politiku súdržnosti 2020“ a dotazníka o budúcej podobe eurofondov. „Veľký prínos politiky súdržnosti pre Slovensko je nespochybniteľný, budeme preto podporovať zachovanie jej silnej pozície aj po roku 2020“, zdôraznil P.  Pellegrini.

„Naďalej je mojou prioritou smerovať podporu do všetkých regiónov s dôrazom na najmenej rozvinuté. Chcem venovať pozornosť aj mestám, ktoré sú  motorom ekonomického rozvoja, ale aj ich prepojeniu s vidieckym prostredím. Kľúčovým prvkom v príprave obdobia po roku 2020 musí byť flexibilita a zjednodušenie celého procesu. Samozrejmosťou musí byť zameranie sa na dosahovanie reálnych výsledkov,“ dodal Pellegrini.

V priebehu apríla 2017 vypĺňali dotazník zástupcovia verejného a súkromného sektora, samospráv, mimovládnych organizácií, akademickej sféry a profesijných združení. Vyjadrili svoje názory na to, čo je z fondov EÚ potrebné ďalej podporovať, aká forma pomoci a v akých oblastiach je efektívna, aké územia majú byť do finančnej podpory zahrnuté a ako zjednodušiť systém čerpania eurofondov. Výsledky dotazníka boli predstavené na odbornom seminári, kde vystúpili aj renomovaní zahraniční experti napríklad prof. John Bachtler z Výskumného centra európskych politík na Univerzita Strathclyde vo Veľkej Británii, Peter Wostner z Úradu vlády pre rozvoj a európsku politiku súdržnosti v Slovinsku, Vasilis Margaras z Generálneho riaditeľstva pre parlamentné výskumné služby v Belgicku. Tí predstavili svoje doterajšie skúsenosti a názory na ďalšie smerovanie tejto hlavnej investičnej politiky EÚ.

„Musíme však byť pripravení aj na to, že sa nám vybojovať zdroje po roku 2020 podariť nemusí a preto toto programové obdobie musíme využiť, aby sa naše univerzity, výskumné vývojové centrá, ale aj podnikatelia naučili pripravovať kvalitné projekty, ktoré budú schopné súperiť po roku 2020 pri získavaní zdrojov z globálnych grantov ako je HORIZONT 2020 a iné, v ktorých už budú súperiť s krajinami ako je Nemecko, Taliansko, Francúzsko či Fínsko a pod.,“ dodal vicepremiér Pellegrini.

Výber z výsledkov dotazníka

“Dotazník nám potvrdil, že budúca podoba využívania fondov by mala byť oveľa viac zjednodušená, ako je v súčasnom období a rovnako, že je záujem viazať viaceré zdroje a formy financovania pre realizáciu jedného cieľa na úrovni projektov. Prijímatelia chcú zachovať túto politiku aj po roku 2020, lebo ju vnímajú ako hlavný rozvojový a investičný nástroj, ktorý napomáha rastu a zamestnanosti,“ priblížil riaditeľ odboru politiky súdržnosti úradu Ľuboš Littera.

Respondenti si podľa neho želajú zníženie administratívnej záťaže a kontrolu hlavne dosahovania výsledkov, nie formálnych pochybení. Za priority, ktoré by sa mali podporovať z fondov aj naďalej, označili vzdelávanie, dopravnú infraštruktúru, kvalitu životného prostredia, výskum a inovácie. Na chvoste skončili migrácia, bezpečnosť hraníc a kultúra.
Vzhľadom na možnosti štátneho rozpočtu je podľa Pellegriniho zachovanie prístupu k eurofondom po roku 2020 kľúčové. „Už dnes je každému zrejmé, že bez európskych peňazí bude veľmi problematické dostavať naplánované úseky diaľnic, železníc a ďalšie veľké projekty,“ konštatoval.
Upozornil pritom na krajiny, ktoré ako čistí platitelia presadzujú názory, že po roku 2020 by už únia k menej rozvinutým štátom taká štedrá nemusela byť. „Preto musíme ukázať, že eurofondy vieme čerpať a využívať efektívne, že sa z nich robia zmysluplné projekty, ktoré slúžia nielen Slovákom, ale všetkým Európanom, ktorí aj na Slovensko zavítajú,“ zdôraznil vicepremiér.
Zároveň poukázal na to, že Slovensko už určite nebude mať k dispozícii takú veľkú sumu, ako je 15 miliárd eur v tomto programovom období. „Očakávam určitý tlak, aby európske peniaze boli len doplnkom k iným. Buď zo štátneho rozpočtu, alebo aby sme začali viac využívať kombináciu nástrojov. To znamená, granty plus nejaké návratné zdroje vo forme pôžičiek,“ opísal Pellegrini.

Všetky prezentované názory a skúsenosti budú zúročené pri príprave analytických, strategických a koncepčných materiálov v oblasti politiky súdržnosti, ktoré pripravuje ÚPVII.

ZDROJ: ÚPVII/ TASR