Konferenciu organizovala 29. októbra 2014 poradenská spoločnosť Centire v spolupráci s Americkou obchodnou komorou na Slovensku (AmCham) a Slovensko-nemeckou obchodnou a priemyselnou komorou (SNOPK).

Kiselicová pripúšťa, že eurofondy nemajú na Slovensku pozitívny imidž a takmer vždy sa do médií dostávajú informácie o o projektoch, ktoré nevyšli alebo s nimi boli spojené iné problémy.

„Málokto vidí ich pozitívnu stránku,“ hodnotí. Pritom ale upozorňuje, že do konca septembra času sa 1078 firmám podarilo získať podporu na nové technológie, viac ako 700 miest získali prostriedky na obnovu a rekonštrukcie verejných priestorov, zrekonštruovalo sa 50 národných kultúrnych pamiatok a 780 škôl, veľa projektov ešte stále beží.

„Ten objem je väčší ako to, čo bolo negatívne,“ myslí si Kyselicová.

Novinky v kohéznej politike

Politika súdržnosti, vyrovnávania socioekonomických rozdielov medzi regiónmi, je jednou z najdôležitejších politík EÚ a financovaná je 1/3 európskeho rozpočtu, pripomína Tamás Szőke, partner spoločnosti Centire. Najdôležitejšie rozdiely v kohéznej politike ako jednej z najdôležitejších politík EÚ.

Kohézna politika sa na úrovni EÚ pravidelne prehodnocuje takýto proces prebiehal aj v rokoch  2010 až 2013. Hlavné zmeny a zameranie súvisia so novoprijatou stratégiou EÚ pod názvom Európa 2020 pre inteligentný udržateľný a inkluzívny rast.

Nové metódy a nástroje kohéznej politiky sa musia na európskej a v súčasnosti na národnej úrovni premietnuť do aktualizovanej legislatívy. Dôraz bude v novom programovom období kladený na výsledky a výkonnostný rámec, pričom referenčné časy sú roky 2018  (polovica obdobia) a 2023 (koniec programového obdobia).

V praxi by to malo znamenať, že ak niektorý operačný program nebude dostatočne čerpaný, príde o svoju „výkonnostnú rezervu“ (časť alokácie) v prospech iného programu. Novinkou je tiež tzv. elektronická kohézia, ktorá ak sa pretaví do reality ukončí prax archivácie projektovej dokumentácie  v krabiciach a komunikácia bude prebiehať výlučne v elektronickej podobe. Zmenou prešli aj pravidlá týkajúce sa oprávnenosti, kde Európska komisia pristúpila k centrálnemu zladeniu podmienok v členských krajinách.

Novinkou je aj integrovaný prístup, čiže miestny rozvoj vedený komunitou, ktorý sa mal v členských štátoch prejaviť väčším zapojením sociálnych partnerov už pri príprave nových operačných programov. Tie sa budú postupne definitívne schvaľovať začiatkom budúceho roka. Pre riadenia európskych fondov predstavuje veľkú výzvu najmä súbežná potreba dočerpať nevyčerpané prostriedky zo súčasného programového obdobia a riadne pripraviť a spustiť čerpanie z obdobia nového. 

Slovensko v súčasnosti, rok a pár mesiacov pred koncom programového obdobia 2007-2020 čerpá európske zdroje na úrovni približne 54 % čerpania. Bratislavský samosprávny kraj, na ktorý sú naviazané najmä veľké národné projekty, má najnižšie čerpanie. Miera čerpania je vyššia, tam kde sú nositeľmi malí a strední podnikatelia a samosprávy, nakoľko konečný prijímateľ má eminentný záujem projekt efektívne ukončiť.

Partnerská dohoda

Partnerská dohoda medzi Európskou komisiou bola schválená v júni 2014 a definuje prioritné oblasti investícií, vysvetľuje Maroš Janovič, senior konzultant Centire. Nimi sú najmä zamestnanosť, vzdelávanie, doprava, životné prostredie, výskum a inovácie, podpora podnikateľského sektora a rozvoj vidieka. Definuje aj štruktúru OP a ich alokáciu – spolu 16 miliárd eur, čo je viac ako v tom predchádzajúcom období.

Prvé výzvy sa očakávajú najskôr v prvej polovici, možno v druhom kvartáli roku 2015.

V novom programovom období bude prevládať integrovaný prístup k regionálnemu rozvoju a zvýšené využívanie finančných nástrojov, teda nie nenávratné príspevky pri  spolufinancovaní, ale návratné prostriedky vo forme pôžičiek či záruk. Kým integrovaný regionálny rozvoj sa týka predovšetkým samosprávy, finančné nástroje, ktoré umožňujú „recykláciu fondov“, budú skôr doménou súkromného sektora.

Kooperačné a komunitárne programy

Európske fondy, to nie sú len štrukturálne fondy, pripomína Daniela Olejárová, partnerka spoločnosti Centire.

Časť medzinárodných kooperačných programov je financovaná z Európskych štrukturálnych a investičných fondov (EŠIF) nakoľko prispievajú k napĺňaniu európskych priorít v regionálnom a územnom rozvoji.

Kooperačné programy majú viacero špecifík, ich priority sú určená na bilaterálnej (Slovensko so susednými krajinami) alebo na regionálnej úrovni lebo na regionálne (OP Stredná Európa). Vždy je tam viacero partnerov, typický je dlhší proces prípravy a náročnejšia komunikácia. Konkurencia býva rovnako silnejšia, hodnotenie neprebieha v technickom sekretariáte medzinárodnými hodnotiteľmi. Výhodou je, že tieto programy majú jasnejšia zadefinované pravidlá a predvídateľnejšie termíny.

Takzvané komunitárne programy (Horizont 2020, Kreatívna Európa, Európa pre občanov, Erasmus plus, COSME) sa zameriavajú na priority ako sú podnikanie, veda a technika, vzdelávanie, kultúra a sú koordinované priamo z Bruselu. Nie sú financované z EŠIF. Príprava je je spravidla náročnejšia na čas a väčšina programov sa podáva v angličtine.  Väčšina sa podáva priamo do Bruselu, no ale v niektorých prípadoch sa podávajú aj na Slovensku, v prípade, že majú  národné kontaktné body alebo agentúry, ktoré ich implementujú. Konkurencia je veľká a preto majú slovenské inštitúcie s čerpaním trochu problém.

Výhodou je, že na rozdiel od štrukturálnych fondov ktorých príprava na národnej úrovni nie je sfinalizovaná, komunitárne programy je možné čerpať už od začiatku tohto roka.

Zdroj: euractiv.sk