Fico: Bez eurofondov nevieme prežiť
Informácie o zneužívaní a klientelizme pri európskych fondoch by sa mali preniesť z roviny "šuškania" ku konkrétnym oznámeniam, vyzval na konferencii o budúcnosti eurofondov predseda vlády Robert Fico.
Vedúci Zastúpenia EK Dušan Chrenek v úvode vyzdvihol pozitíva európskych fondov no pripustil, že by niektoré oblasti ich implementácie mohli fungovať lepšie, najmä pokiaľ ide o ich efektívne a transparentné míňanie.
„Bez eurofondov nevieme prežiť. Sú pre nás životne dôležité“, konštatoval premiér Robert Fico, najmä pri mimoriadne nízkej úrovni kapitálových výdavkov naplánovaných na rok 2014. Spomenul 31 miliónov eur, ktoré zafinancovali protipovodňové opatrenia. Tie podľa neho „doslova zachránili“ Devín a Staré mesto pred dopadmi „o ktorých nechcem ani špekulovať“.
Prepad prostriedkov
Ocenil solidaritu ako princíp fungovania EÚ. „Za každé euro, ktoré Slovensko odvedie do európskeho rozpočtu dostaneme štyri eurá naspäť.“ Podľa odhadov Európskej komisie, ktoré premiér citoval, sa majú štrukturálne fondy od vstupu Slovenska do EÚ podieľať na náraste HDP o 1,5 % ročne.
Vláda sa podľa neho intenzívne zaoberá rizikom prepadnutia 350 miliónov eur zo súčasného programového obdobia, ktoré nevieme včas dočerpať. Ocenil Európsku komisiu za to, že predložila legislatívny návrh úpravy nariadenia ktoré by dali Slovensku a Rumunsku (tomu hrozí prepadnutie 1,3 mld eur) rok navyše. Osud zmien v Európskom parlamente je ale neistý, navyše je tu minimálne 7-8 ďalších záujemcov, ktorí by sa radi k takémuto režimu pripojili tiež.
Presúvanie
Flexibilita v presúvaní prostriedkov na podporu zamestnanosti v súčasnom období vygenerovala podľa premiéra už 10 tisíc pracovných miest v schéme, kedy sa dotujú pracovné miesta pre mladých ľudí, pričom zamestnávateľ – malý alebo stredný podnik - sa zaväzuje pracovníka udržať aspoň po rovnakú dobu po skončení podpory.
Pripomenul, že sa vláde podarilo na budúce programové obdobie „vyrokovať“ sumu vyššiu až 13,5 mld eur, čo podľa Fica dokazuje, že „Slovensko je rešpektovanou krajinou“. Eurokomisárovi Marošovi Šefčovičovi, napriek tomu, že „nezastupuje v Komisii záujmy Slovenska“ , poďakoval Fico za „odbornú a logistickú pomoc“ v tomto procese. Kritizoval však byrokraciu a náročnosť presúvania európskych prostriedkov medzi jednotlivými fondmi.
Jednofarebná vláda je výhoda
Pri rokovaniach o Partnerskej dohode upravujúcej podmienky pre nové obdobie 2014-2020 je podľa Fica výhodou, že vláda nemusí robiť politické kompromisy. Presunutie Centrálneho koordinačného orgánu (CKO) z Ministerstva dopravy na Úrad vlády podľa neho zabezpečí výhodu nadrezortného charakteru. Ako vysvetľuje, minister dopravy podľa neho nezvláda pri náročnosti tohto rezortu ešte aj komplexnú agendu eurofondov. Pod palcom ich po novom má podpredseda vlády pre investície Ľubomír Vážny.
Nešuškať, ohlásiť
„Slovensko je krajina, kde sa veľmi veľa rozpráva a niekedy sa to donesie aj k predsedovi vlády“, povedal Fico. Reagoval tak na komentáre smerujúce k zneužívaniu európskych fondov. „Ak ktokoľvek z Vás narazí na nemorálne konanie v súvislosti s eurofondami, neváhajte, verím, že adresu úradu vlády poznáte“, povedal Fico. „Nešuškajte po kútoch ale nahláste svoje skúsenosti z praxe. Inak je vláda v dôkaznej núdzi“.
Šefčovič: Neklaďme si sami prekážky
Podpredseda Európskej komisie Maroš Šefovič pochválil vládu za rozhodnutie znížiť počet operačných programov z 11 na 7 pričom zdôraznil, že treba rozlišovať medzi prekážkami v čerpaní fondov na európskej úrovni, na ktorých Komisia popracovala a národných pravidlách. Vyzval na zvýšenie transparentnosti v celom procese napríklad prostredníctvom webového portálu, ktorý bude prehľadne zverejňovať všetky aktivity a bude odpoveďou na požiadavky občianskej spoločnosti.
Slovensko ako priemyselná krajina
Priemyselná štruktúra Slovenska by si podľa neho zaslúžila silnejšiu vedecko-výskumnú bázu. Zdôraznil, že s 26 % podielom je Slovensko najpriemyselnejšou krajinou v EÚ. Nová iniciatíva eurokomisára zodpovedného za priemysel Antonio Tajaniho je zvýšiť/udržať priemerný podiel priemyslu v EÚ na HDP na 20 % do roku 2020. Slovensko by malo myslieť na to ako si kľúčový priemysel s tradíciou udržať, spolu s jeho know-how a kvalifikovanými pracovníkmi. Priestor vidí na lepšie zapájanie Slovenska a slovenských podnikov do medzinárodných výskumných programov.
Apeluje na veľké podniky ktoré sú na Slovensku, aby sa viac zaujímali o tom, čo im môžu priniesť európske programy v oblasti výskumu a spolupráce s univerzitami.
Domnieva sa, že pri správnom nastavení fondov a pri vysokej produktivite práce, ktorú Slovensko vykazuje, bude konvergencia s najvyspelejšími krajinami EÚ napredovať rýchlo.
Dočerpanie stále výzvou
Ľubomír Vážny informoval, že sme z aktuálneho programového obdobia, kde bolo pre Slovensko alokovaných 11,5 mld eur zatiaľ reálne vyčerpali cca 5 mld. Do konca roka 2015 musíme dočerpať viac ako 6 miliárd, čo je úloha “ťažko realizovateľná“. Musíme si podľa neho dávať pozor, aby sme niečo podobné nezaznamenali aj v novom programovom období a boli schopní čerpať už od jeho začiatku.
Slovensko aktuálne finišuje s prípravou návrhu znenia Partnerskej dohody. Regióny si vylobovali vlastný operačný program, čo nie je úplne v súlade s predstavou EK, no podpredseda vlády predpokladá, že bude schválený.
Veľké podniky: Podporovať?
S Komisiou sa však pri jednotlivých navrhovaných OP nezhodneme napríklad v otázke financovania ciest druhej a tretej triedy a podpory veľkých podnikov z eurofondov, čo Komisia odmieta s odôvodnením, že politickou prioritou je podpora malých a stredných podnikov.
Prezident Americkej obchodnej komory na Slovensku Igor Kottman si myslí, že hlavným kritériom pre udeľovanie možnosti čerpať európske fondy by nemala byť veľkosť firmy, ale výlučne kvalita projektov, ich schopnosť prispievať k plneniu cieľov kohéznej politiky a potenciál prispievať k hospodárskemu rastu. Zástupcovia biznisu pripomínajú, že je potrebné zohľadniť špecifickú ekonomickú štruktúru krajiny a úlohu, ktorú v nej zohrávajú veľké podniky.
Iné predstavy
Pokiaľ ide o zlepšovania kvality verejnej správy, podľa Vážneho máme záujem čerpať prostriedky na rekonštrukciu budov verejnej správy. Tvrdí totiž, že inak nemá význam a nie je ani technicky možné, zavádzať pre ich lepšie fungovanie IKT a broadband potrebný pre rozvoj e-governmentu.
Komisia by tiež rada podporovala tvorbu sofistikovaných pracovných miest. Ako však hovorí podpredseda vlády, Slovensko má vysoký podiel nízko-kvalifikovanej pracovnej sily a teda „my týmito soft opatreniami z nízko kvalifikovaných ľudí výskumníkom nespravíme“.
K novinkám v novom programovom období bude patriť aj 7 % výkonnostná rezerva pre každý operačný program. Európska komisia na sklonku obdobia posúdi, či program naplnil ciele a až potom uvoľní zvyšných 7 %. Vážny avizuje skoršie nastavenie národnej revízie, aby bol čas na prípadné korekcie a presunutie prostriedkov k inému OP.
Vážny sa podľa vlastných slov pohrával aj s myšlienkou 30 % kaucie z ceny projektu, ktorá by bola konečnému prijímateľovi uvoľnená po úspešnej implementácii.
Zdroj: euractiv.sk