Euro takto vníma 62 % opýtaných na Slovensku, v porovnaní s 42 %, čo je priemerná hodnota v Európskej únii. Pre Slovákov je v kontexte prispievania k európskej identite dôležitejšia geografia (31 % v porovnaní s 23 % priemerom EÚ) a naopak menej dôležité sú zdieľané hodnoty slobody a demokracie (29 % v porovnaní s 40 % v celej EÚ).

Spoločnú menu pokladá väčšina respondentov na Slovensku, na rozdiel od Európy, za faktor, ktorý krízu zmiernil. Tento názor má na Slovenku dokonca stúpajúcu tendenciu. Z krajín eurozóny najnegatívnejšie vnímajú euro Francúzi a Holanďania.

Slováci podporujú spoločnú európsku odpoveď na krízu, a to v 54 % odpovedí, pričom by sa únia mala zamerať najmä na vytváranie pracovných miest a boj proti nezamestnanosti a tiež na posilňovanie kúpnej sily.

Na otázku, ktorý aktér bude v roku 2025 schopný obyvateľstvo lepšie ochrániť pred negatívnymi vplyvmi globalizácie až 55 % odpovedalo, že to bude Európska únia, oproti 38 % pre národnú vládu.

Eurobarometer sa pýtal aj na záujem občanov o voľby do Európskeho parlamentu naplánované na máj 2014. Viac ako 53 % opýtaných tvrdilo, že nominácia kandidátov na predsedu Európskej komisie európskymi politickými stranami ich bude motivovať zúčastniť sa na voľbách. Slovensko vo voľbách do Európskeho parlamentu (2004, 2009) opakovane zaznamenalo najnižšiu účasť.

Výsledky Eurobarometra, ktorý 28. 10. prezentovali na TK Informačnej kancelárie Európskeho parlamentu si môžete pozrieť tu.

Pozície

Europoslanec Peter Šťastný (EĽS, SDKÚ-DS): „Som rád, kde stoja Slováci, aj keď by sa mi páčilo, keby to boli vyššie čísla. Je nespochybniteľné, že euro v kríze pomohlo a zjednocuje EÚ.“

V tejto kríze sa podľa neho veľa poznatkov zužitkovalo z obdobia veľkej krízy z 20. a 30. rokov 20. storočia, kedy sa spravili veľmi nešťastné rozhodnutia, čo pri tejto kríze nestalo aj vďaka celosvetovej spolupráci. Nič na tom podľa europoslanca nemení ani fakt, že nám euro krátkodobo bráni manévrovať s menou, naopak je to dobré pre investičnú atraktívnosť Slovenska a pre stabilitu úrokových sadzieb.

Europoslankyňu Moniku Flašíkovú Beňovú (S&D, Smer-SD) zaujalo, že pre 74 % opýtaných je na vrchole zoznamu priorít pre EÚ tvorba pracovných miest a boj proti nezamestnanosti.

Otázka prehlbovania harmonizácie a ďalších politík bude stáť pred novou Európskou komisiou a Európskym parlamentom. Na to, aby sa naplnili očakávania aj slovenských občanov, ktoré naznačuje aj tento Eurobarometer, potrebujeme podľa europoslankyne spoločné európske riešenia.

„Ak to občania podporujú, je našou povinnosťou hľadať riešenie v harmonizácii politík, ktoré ešte harmonizované nie sú. Je to práve oblasť sociálnej politiky, ktorá harmonizáciu potrebuje. Tomu bude predchádzať harmonizácia európskych politík.“

„Podporujem do budúcnosti federalizáciu EÚ, pretože to pokladám z pohľadu globalizácie, ktorá sa tiež v Eurobarometri spomína,  za jedinú cestu v silnom konkurenčnom prostredí“, zakončila Monika Flašíková Beňová.

Europoslanec Sergej Kozlík (ALDE, ĽS-HZDS) pripomína, že „prieskum nemeria odbornú úroveň, ale meria pocity občanov“. Na eure je podľa neho  pozitívne, že je vypočítateľné, je to stabilná a silná mena, v ktorej sa uskutočňuje 25 % finančných operácií, je významným menovým zdrojom aj pre Ameriku, Rusko a Čína.

„Euro je vo vzťahu k doláru sú vo vyrovnanej pozícii a euro neničí zahraničnú obchodnú bilanciu EU a eurozóny, čo je veľmi významné.“ Euro ale podľa europoslanca netreba fetišizovať. „To neznamená, že štáty, ktoré nemajú euro ako je Poľsko alebo Česká republika by sa nevyrovnávali s krízou“, len to podľa jeho slov znamená, že to nemusia robiť vlády robiť cez internú devalváciu a tvrdé opatrenia.

„Sú chvíle, kedy pre Slovensko euro nie je veľmi výhodné“, hovorí, napríklad keď dochádza k horúčkovitým nákupom potravín, či iných komodít v blízkom zahraničí.

Krajiny mimo eurozóny by mali preto podľa Sergeja Kozlíka dostáť svojmu záväzku prijať euro a Slovensko by malo na toto tlačiť. Do budúcnosti nevylučuje zavedenie spoločnej meny eurodolára. EÚ vidí ako úniu štátov za prísneho uplatňovania subsidiarity. 

Zdroj: euractiv.sk