Podľa výročnej správy Európskej komisie o ochrane finančných záujmov Európskej únie - PIF správa za rok 2015, ktorá bola prijatá 14. júla 2016 sa zlepšilo odhaľovanie a  prevencia podvodov členskými štátmi. Zo správy vyplýva, že členské štáty prijímajú strategickejší prístup k ochrane rozpočtu EÚ s viac cielenými kontrolnými akciami, ktoré sa zameriavajú  na prípady s veľkým dopadom. Spolupráca medzi členskými štátmi a Komisiou funguje dobre najmä na príjmovej strane rozpočtu EÚ, kde vo veľkej miere spoločné colné operácie odvrátili značné straty EÚ a národných rozpočtov. Členské štáty a Komisia sú na stope  nezrovnalostí a podvodov v priebehu celého cyklu viacročných výdavkových programov EÚ. To umožňuje primerané kontroly, opravy či spätné získavanie, ktoré sa vyskytujú  v príslušných fázach výdavkov EÚ, aby bola zaistená čo najvyššia možná ochrana peňazí daňových poplatníkov.

V správe PIF sa vyzdvihuje úsilie členských štátov v roku 2015 zacieliť svoje vyšetrovacie činnosti na prípady s najvyšším finančným dopadom. Členské štáty tiež vzali na vedomie  rad opatrení s cieľom zlepšiť odhaľovanie, vyšetrovanie a stíhanie v prípadoch podvodov týkajúcich sa finančných prostriedkov EÚ, ako aj opatrenia na zabezpečenie primeraných pohľadávok a sankcií. Správa zdôrazňuje potrebu plného využitia potenciálu AFCOS – ov. Spolu s Bulharskom,  Dánskom a Írskom, aj Slovensko zverilo úlohy AFCOS niekoľkým relevantným  inštitúciám, ktoré sa spájajú do siete AFCOS.V súvislosti so zriadením AFCOS -  ov odporučila EK vytvoriť v členských štátoch  národnú stratégiu boja proti podvodom SR prijala Národnú stratégiu ochrany finančných záujmov EÚ v SR už v roku 2007 a priebežne ju aktualizuje. Posledná aktualizácia v súvislosti s PO 2014 – 2020 sa uskutočnila v roku 2015. V súčasnej dobe prebieha príprava Národných stratégií vo väčšine ostatných členských štátov.
Členské štáty spravujú približne 80% rozpočtu EÚ v oblastiach ako je poľnohospodárstvo, rybolov a kohézna politika. Správa PIF je založená na informáciách, ktoré sú oznamované členskými štátmi a táto sa každoročne pripravuje na základe článku 325 Zmluvy o fungovaní Európskej únie. Za Slovenskú republiku  bolo  v roku 2015 spolu nahlásených  75 prípadov podvodných  nezrovnalostí z toho  v oblasti poľnohospodárskej politiky 19 podvodných prípadov a v oblasti kohéznej súdržnosti  56 podvodných prípadov.

Správa PIF poskytuje hĺbkovú analýzu prístupov, postupov a nástrojov používaných členskými štátmi v ich boji proti podvodom. Správa tiež posudzuje, ktoré oblasti a činnosti sú najviac vystavené riziku podvodu. Tým umožní Komisii aj členským štátom, aby sa lepšie zacielili opatrenia proti podvodom. Kým za boj proti podvodom sú zodpovedné predovšetkým jednotlivé členské štáty, Komisia s nimi úzko spolupracuje na zdieľaní osvedčených postupov, zabezpečovaní koordinácie a stanovenia pokynov.

Úplné znenie Výročnej správy nájdete tu