„Z pohľadu rozširovania možno čakať, že po vstupe Chorvátska bude pár rokov pauza. Nie preto, že by nebolo dosť kandidátov, ale preto, že rokovania a prístupové procesy potrvajú podľa mňa sedem až osem rokov,“ zhodnotil situáciu europoslanec Eduard Kukan (SDKÚ-DS) v rozhovore pre TASR.

Predseda Delegácie EP pre vzťahy s krajinami západného Balkánu spresnil, že momentálne je z balkánskeho regiónu iba jedna krajina, Čierna Hora plne zaangažovaná do prístupových rokovaní o členstve.

Pripúšťa, že dnes je prístupový proces pre krajiny v niečom prísnejší ako bol pre Slovensko  „V tomto sa pozícia ďalších kandidátskych štátov skomplikovala, lebo sa im už nič neodpustí,“ upozornil Kukan.

Srbsko v napätí

A dodal, že po Čiernej Hore bude ďalším najhorúcejším kandidátom na vstup Srbsko, ktoré sa nádeja, že na júnovom summite EÚ mu bude poskytnutý dátum otvorenia prístupových rokovaní. 

Srbský premiér nedávno podľa spravodajského servera Vesti-online vyhlásil, že ak jeho krajina nedostane rozhodnutie o začiatku prístupových rokovaní, bude sa cítiť oklamaná.

Splnila totiž požiadavku EÚ a uzavrelo dohodu o čiastočnej normalizácii vzťahov so svojou bývalou provinciou - Kosovom. Následne má podľa Dačiča prísť pozitívne rozhodnutie o dátumu začiatku rokovaní s EÚ.

„Ak to bude inak, Srbsko to tak ľahko neprijme. Ak si teraz, po tomto všetkom, nezaslúžime také rozhodnutie, tak neviem, kedy ho dostaneme,“ podotkol srbský premiér.

Dačič zároveň upozornil, že negatívne rozhodnutie Rady EÚ by mohlo "závažne ohroziť" realizáciu dohody s Kosovom, píšu Vesti.

Turecko Áno alebo nie

Pokiaľ ide o Turecko, Kukan si myslí, že sa proces „dlho sa naťahuje“ a voči krajine to nie je seriózne“. „Je to veľká a dôležitá krajina a treba im povedať, chceme vás alebo vás nechceme,“ konštatoval Kukan

Medzi problémových kandidátov na vstup do únie sa dostala aj Bosna a Hercegovina, kde viazne spolupráca medzi politikmi a potrebné reformy. Kukan uviedol, že počas nedávneho hlasovania v EP takmer prešiel návrh, aby bolo Bosne a Hercegovine pozastavené členstvo v Rade Európy. Malo to byť vnímané nie ako trest pre krajinu, ale ako vážna výstraha pre domácu politickú scénu, aby sa rozhýbala smerom k zmenám.